Ligatúra a legatový oblúčik
Päť prípadov, každý dvakrát na počúvanie: tie isté notové hlavičky bez oblúčika a s ním. To, čo sa mení, nestojí v obraze, ale v zvuku.
Oblúčik medzi dvoma notovými hlavičkami vyzerá vždy rovnako. Čo znamená, rozhoduje jediná vec: výška hlavičiek, ktoré spája.
Rovnaká výška: potom ide o ligatúru, a z dvoch nôt sa stáva jediný tón, ktorý trvá tak dlho ako obe dohromady. Druhá hlavička sa nikdy neudrie — stojí tam len preto, aby povedala, ako dlho ešte trvá prvá.
Rôzna výška: potom ide o legatový oblúčik, a tónov zostane toľko, koľko je hlavičiek. Jednoducho sa zahrajú bez odsadenia, jeden do druhého.
Preto stojí každý prípad dvakrát, s rovnakým počtom hlavičiek na oboch obrázkoch. Kto počíta, počuje za ligatúrou menej tónov, ako vidí. V tom je celý rozdiel, a nie je to otázka výkladu, ale počúvania.
Ligatúra
Dve rovnaké noty s oblúčikom medzi nimi: zahrá sa len prvá a znie ďalej, kým by dobehla aj druhá. Na obrázku stoja štyri hlavičky, počuť tri tóny. Potrebné je to všade tam, kde sa dĺžka nedá zapísať jedinou notovou hodnotou — a to sa stáva častejšie, než by človek čakal.
Viac ako dve noty
Oblúčik viaže vždy presne dve hlavičky. Ak má tón ležať cez tri, stoja tam dva oblúčiky, jeden po druhom; prostredná nota nesie oba konce. Napriek tomu počuť len jediný tón, a ten trvá tak dlho ako všetky hlavičky dohromady. Tak možno zapísať ľubovoľnú dĺžku, aj takú, pre ktorú nijaký znak neexistuje.
Cez taktovú čiaru
Taktová čiara tón nezastaví. Ak nota začne na konci taktu a má znieť do nasledujúceho, rozdelí sa pri čiare a zviaže — inak to nejde, lebo každý takt musí vyjsť sám za seba. Počuť z toho nič: tón prebehne hranicu hladko, akoby tam nebola.
Legatový oblúčik
Nad rôznymi výškami hovorí ten istý oblúčik čosi celkom iné: zahraj to bez odsadenia. Tóny zostanú tým, čím sú, a každý sa udrie; zviazaný je spôsob, akým po sebe nasledujú. Pri sláčikoch to znamená jeden ťah sláčikom na všetko, pri dychových jeden nádych, pri klavíri držané prsty.
Synkopa
Ligatúra cez dobu posunie váhu. Dlhý tón nezačne na dobe, ale vedľa nej, a prebehne cez ňu — doba tam je, ale nikto ju nehrá. Práve z toho žije tanečná hudba, jazz a polovica popu. V tlači to vyzerá ako maličkosť; v zvuku hneď počuť, že sa čosi nakláňa.
Podľa čoho sa rozoznajú
Tabuľa ukazuje dvakrát ten istý oblúčik, zakaždým nad dvoma hlavičkami. Vľavo majú hlavičky rovnakú výšku, vpravo nie — viac to nie je a viac ani netreba. Vľavo znejú dva dlhé tóny, vpravo štyri krátke.
Kto chce odlíšiť Ligatúra od Legatový oblúčik, nepozerá teda na oblúčik, ale na hlavičky pod ním. Platí to aj tam, kde to vyzerá nezvyčajne: oblúčik nad tromi a viac rovnakými hlavičkami neviaže legato, ale drží — každú notu k nasledujúcej. A oblúčik nad dvoma hlavičkami vzdialenými o poltón nedrží, ale viaže, nech sú si výšky akokoľvek blízko.
Čo stojí vedľa
Ako dlho trvá nota bez oblúčika a aké hodnoty existujú, stojí pri Notové hodnoty. Ako sa tón nasadí — krátko, s dôrazom, nesený — stojí pri Artikulácia; legatový oblúčik patrí do tej rodiny, lebo hovorí to isté čo slovo legato.
Notové znaky · Notové hodnoty · Artikulácia · Hudobné pojmy
Anotona to urobí za vás
Odfoťte noty alebo zahrajte melódiu — Anotona rozpozná tóninu, zapíše noty a transponuje ich do ľubovoľnej inej. Zadarmo.
Pozrieť AnotonuKaždý tón na tejto stránke je vypočítaný, nie odpísaný.