Polyrytmus — tri proti dvom a čo z toho vyplýva
Päť dvojíc na počúvanie. Vľavo delia oba hlasy čas rovnako, vpravo rôzne — rovnako dlhé, inak rozdelené.
Tri proti dvom znamená: ten istý úsek času, rozdelený raz na tri a raz na dve rovnaké časti. Oba hlasy začínajú spolu a končia spolu; medzitým nepadne žiadny nástup jedného na nástup druhého. V tom je celé čaro — dva spôsoby počítania bežia naraz a ani jeden z nich nie je zlý.
Stojí tu päť dvojíc vedľa seba. Vľavo delia oba hlasy rovnako, takže každý nástup stretne nástup; vpravo delia rôzne. Obe verzie sa dajú vypočuť a rozdiel je počuť hneď: vľavo jediný pulz, vpravo dva, ktoré sa voči sebe posúvajú.
To, čo padne dokopy, sa dá vypočítať. Dve delenia sa v cykle stretnú toľkokrát, koľko udáva ich najväčší spoločný deliteľ: pri troch proti dvom presne raz, na začiatku. Preto ani posledná dvojica žiadnou nie je — štyri a dva majú deliteľa dva a stretnú sa dvakrát.
Tri proti dvom
Základný prípad, z ktorého vyplývajú všetky ostatné. Horný hlas delí takt na tri rovnaké časti, dolný na dve. Vľavo delia oba na dve a každý nástup stretne nástup. Vpravo sa po spoločnom začiatku rozídu a znovu sa stretnú až na konci. Kto to chce precvičiť, hovorí nahlas krátku pomôcku a rozdelí jej slabiky medzi obe ruky.
Štyri proti trom
Štyri proti trom sa zaobídu bez nepravidelnej skupiny, lebo delenie v trojštvrťovom takte vyjde: štyri osminy s bodkou vyplnia presne tri štvrťové noty. Vľavo stoja tri štvrťové proti trom, vpravo štyri proti trom. Horný hlas teda beží o niečo pomalšie než osminy a o niečo rýchlejšie než štvrťové — a dolný už v celom takte nestretne.
Tri proti štyrom
Ten istý pomer z druhej strany: teraz delí horný hlas na tri a dolný na štyri. Počuť je niečo iné, hoci čísla sú rovnaké — tu nesie trojdelenie pomalší hlas, a to prevracia dojem. Preto stoja na stránke oba smery, a nie len jeden.
Päť proti štyrom
Päť proti štyrom je najtesnejší zo štyroch prípadov: hlasy sú od seba len o pätinu delenia a počuteľne po sebe kĺžu. Zapísaný je horný hlas kvintola cez celý takt. Aj tu platí pravidlo: päť a štyri nemajú spoločného deliteľa, takže sa zhoduje len začiatok.
Štyri proti dvom — nie je polyrytmus
Táto dvojica je protipríklad a nie je polyrytmus: štyri a dva majú spoločného deliteľa dva, a preto každý druhý nástup rýchleho hlasu padne na nástup pomalého. Nepočujú sa dva spôsoby počítania, ale jeden s podrozdelením. Rozdiel nie je vecou vkusu, ale číslom — a práve podľa neho sa prípad pozná.
Kedy dve delenia dajú polyrytmus
Polyrytmus nevzniká iba tým, že jeden hlas beží rýchlejšie než druhý. Osminy proti štvrťovým notám sú len podrozdelenie: každý druhý nástup rýchleho hlasu padne na nástup pomalého a poslucháč stále počuje jediný pulz. Rozhoduje, či majú obe deliace čísla spoločného deliteľa.
Ak nemajú žiadneho — ak sú teda nesúdeliteľné — stretnú sa oba hlasy v celom cykle iba raz, na spoločnom začiatku. To je polyrytmus: tri proti dvom, štyri proti trom, päť proti štyrom. Ak majú spoločného deliteľa, stretnú sa presne toľkokrát, koľko ten deliteľ udáva, a dojem zostáva dojmom podrozdelenia.
Zapisuje sa to dvoma spôsobmi. Ak delenie v takte vyjde, stačia bežné notové hodnoty — štyri proti trom v trojštvrťovom takte sú štyri osminy s bodkou. Ak nevyjde, vznikne nepravidelná skupina s hranatou zátvorkou a číslom nad ňou: tri proti dvom v dvojštvrťovom takte je štvrťová triola.
Čo stojí vedľa
Ktorý takt sa počíta ako: Taktové označenia. Ako sa nepravidelná skupina píše a počíta: Nepravidelné skupiny. Čo sa stane, keď jediný hlas začne vedľa doby: Synkopa.
Anotona to urobí za vás
Odfoťte noty alebo zahrajte melódiu — Anotona rozpozná tóninu, zapíše noty a transponuje ich do ľubovoľnej inej. Zadarmo.
Pozrieť AnotonuKaždý tón na tejto stránke je vypočítaný, nie odpísaný.