Noty s bodkou
Päť prípadov, každý dvakrát na počúvanie: najprv nota bez bodky, potom tá istá s bodkou — a takt trvá presne rovnako dlho.
Bodka za notovou hlavičkou je najúspornejšia značka celého notopisu. Hovorí: a ešte raz polovicu z toho. Z polovej noty sa stanú tri štvrťové, zo štvrťovej tri osminy, z osminy tri šestnástiny.
Nie je to pevný prídavok, ale pomer: koľko bodka pridá, závisí od toho, aká dlhá by nota bez nej bola. Preto každý prípad stojí tu dvakrát — raz holý, raz s bodkou — a zakaždým leží tón na tej istej výške. Počuť možno jedine trvanie. Takt naopak zostáva presne taký dlhý ako predtým: čo bodka dá note, to vezme pomlčkám za ňou.
Polová nota s bodkou
Z dvoch štvrťových sa stanú tri. V trojdobom takte vyplní celý takt a je tam prípadom normálnym — jediný tón rozložený cez všetky tri doby. V štvordobom za ňou zostane presne jedna štvrťová, a z toho vzniká jeden z najčastejších taktových obrazov, aké existujú.
Štvrťová nota s bodkou
Z dvoch osmín sa stanú tri. To je bodka, ktorú vidíme najčastejšie: spolu s osminou za ňou vyplní dve doby a dá vzorec dlhá-krátka, ktorý má každý pochod a každá druhá balada. Kto ho zahrá rovnomerne, premení krok na prechádzku.
Osminová nota s bodkou
Z dvoch šestnástin sa stanú tri. To isté delenie o poschodie nižšie, a krátka nota za ňou sa stane veľmi krátkou — takou krátkou, že rozdiel od trioly sa rozostrí, ak sa nepočúva pozorne. V tlači sú obe zreteľne odlišné, zahrané často menej.
Nota s dvoma bodkami
Druhá bodka pridá ešte polovicu prvej, teda štvrtinu základnej hodnoty. Dokopy to robí sedem osmín pôvodnej noty: takmer všetko, ale práve nie celkom. Zvyšky za ňou sa stávajú náležite nepatrnými, a práve z toho žije ostrosť barokových predohier.
Pomlčka s bodkou
Bodka pôsobí na pomlčky rovnako ako na noty — len ju nepočuť, poznáme ju podľa čakania. Na obrázku sú oba tóny vľavo a vpravo tie isté; posunulo sa jedine to, kedy príde druhý. V starších vydaniach sa pomlčke s bodkou vyhýbali a písali namiesto nej dve pomlčky; dnes stojí všade.
Bodkovaný rytmus
Najprv osem rovnomerných osmín, potom ten istý takt bodkovaný
Najbežnejšie použitie nie je vôbec osamelý dlhý tón, ale dvojica: nota s bodkou a krátka za ňou, stále dokola. Dlhá–krátka, dlhá–krátka. Oba rady na obrázku trvajú rovnako dlho a nesú ten istý pulz — jeden ho delí rovnomerne, druhý v pomere tri ku jednej.
Tento vzorec nesie pol hudobných dejín: francúzska predohra z neho žije, pochod takisto a dobrá časť toho, čo sa v populárnej hudbe pokladá za «rovné». Kto ho zahrá rovnomerne, hrá niečo iné — a kto ho počuje, spozná to hneď, aj keď to nevie pomenovať.
Kde je bodka pravidlom
Šesť osmín, potom ten istý čas ako dve štvrťové noty s bodkou
V zložených metrách nie je nota s bodkou výnimkou, ale samotnou dobou. V metre 6/8 sa nepočíta šesť osmín, ale dve doby po troch — a jedna doba je presne štvrťová nota s bodkou. Obrázok ukazuje oboje za sebou: najprv šesť osmín, potom dve doby, ktoré ich zhŕňajú.
Preto sú také takty plné bodiek, hoci sa tým nemyslí nič zvláštne. A preto je tam potrebná duola, len čo sa predsa majú zahrať dve namiesto troch.
Aké notové hodnoty existujú
Bodka mení notovú hodnotu, nenahrádza ju. Aké hodnoty existujú — celé, polové, štvrťové a osminové noty s ich pomlčkami — stojí pri Notové hodnoty. Ktorý takt sa počíta ako a prečo sa 6/8 počíta inak než 3/4, stojí pri Taktové označenia.
Notové znaky · Notové hodnoty · Hudobné pojmy
Anotona to urobí za vás
Odfoťte noty alebo zahrajte melódiu — Anotona rozpozná tóninu, zapíše noty a transponuje ich do ľubovoľnej inej. Zadarmo.
Pozrieť AnotonuKaždý tón na tejto stránke je vypočítaný, nie odpísaný.