Viachlas — jedna melódia, päť sadzieb
Päť sadzieb na počúvanie. Hore vo všetkých piatich stojí tá istá melódia; až to, čo leží pod ňou, z nej robí jednohlas, homofóniu alebo polyfóniu.
Koľko hlasov znie, ešte nehovorí, ako je skladba postavená. Dva hlasy môžu ísť tou istou cestou, niesť jeden druhý, alebo každý svojou — a to počuť hneď, bez jediného odborného slova.
Preto na tejto stránke stojí tá istá melódia päťkrát. Vo všetkých piatich obrazoch je tón po tóne rovnaká, prepočítané zo zvuku. Mení sa vždy to, čo je pod ňou: nič, druhý hlas idúci tým istým krokom, dva držané akordy, samostatný hlas alebo tá istá melódia ešte raz v jednoduchšej podobe.
Staré názvy neopisujú nič iné. Kto si päť obrazov vypočuje za sebou, ten ich potom potrebuje už len na vyhľadanie.
Jednohlas
Melódia sama. V žiadnom okamihu nezneje viac než jeden tón — na tom, a na ničom inom, názov stojí. Či ju spieva jeden človek alebo sto v unisone, nemení nič; až tón, ktorý zaznie súčasne v inej výške, robí sadzbu viachlasnou.
Homofónia
Druhý hlas ide tým istým krokom: každý nástup nesie oba hlasy, žiadny nečaká na druhý. Tak je písaný chorál a tak znie zbor, ktorý spieva akordy. Melódiu počuť hore preto, že leží vyššie, nie preto, že by sa pohybovala inak.
Melódia so sprievodom
Pod melódiou ležia akordy, ktoré sa menia len zriedka. Preto na niekoľkých miestach znejú štyri tóny naraz a medzi nimi len melódia. Je to sadzba takmer každej piesne s gitarou alebo klavírom: jeden hlas vedie, zvyšok nesie harmóniu.
Polyfónia
Druhý hlas začína neskôr a potom ide vlastnou cestou — iný rytmus, iný smer, vlastný záver. To znamená polyfónny: nie mnoho tónov, ale niekoľko hlasov, z ktorých každý má čo povedať. Jeho najprísnejšou podobou je fúga.
Heterofónia
Oba hlasy hrajú tú istú melódiu, spodný jednoduchšie — berie každý druhý tón a zvyšok necháva. Preto každý tón pod melódiou patrí do tej istej triedy výšky ako tón nad ním, a v tejto sadzbe je to skúšobný kameň. V Japonsku, Indonézii a arabskej hudbe je to vec obvyklá.
Päť sadzieb jedným pohľadom
Každý riadok menuje to, čo sa dá v zvuku spočítať: koľko tónov znie súčasne a podľa čoho sa sadzba pozná. Čísla pochádzajú z obrazov tejto stránky, sú zmerané, nie odhadnuté.
| Sadzba | Tónov súčasne | Podľa čoho sa pozná |
|---|---|---|
| Jednohlas | 1 | Nikdy dva tóny naraz |
| Homofónia | 2 | Každý nástup nesie oba hlasy |
| Melódia so sprievodom | až 4 | Sprievod udrie len dvakrát |
| Polyfónia | 2 | Druhý hlas začína neskôr |
| Heterofónia | 2 | Dolu znie ten istý tón ako hore |
Čím sa sadzby líšia
V jednohlasnej sadzbe nikdy nezneje viac než jeden tón. To je jednohlas — pieseň bez sprievodu, gregoriánsky chorál, detská pesnička, ktorú spieva celá trieda. Aj sto spevákov v unisone zostáva jednohlasných.
Ak sa dva hlasy pohybujú v rovnakom rytme, vzniká akordická sadzba: každý nástup nesie oba hlasy. To je homofónia v užšom zmysle, sadzba chorálu. Ak naopak melódia plynie nad akordmi, ktoré sa menia len zriedka, hovorí sa o melódii so sprievodom — o sadzbe takmer každej piesne s gitarou alebo klavírom.
Ak hlasy idú vlastnými cestami, nastupujú teda v rôznych okamihoch a každý si drží svoj rytmus, sadzba je polyfónna. Heterofónia je napokon prípad, ktorý európske učebnice dlho prehliadali: dva hlasy hrajú tú istú melódiu, jeden jednoduchšie než druhý. V hudbe Japonska, Indonézie a arabského sveta je to vec obvyklá.
Čo stojí vedľa
Ako sa vedú dva hlasy spolu: Kontrapunkt. Čo z toho vzíde, keď téma putuje od hlasu k hlasu: Fúga. Ako sa volajú vzdialenosti medzi dvoma tónmi: Intervaly.
Anotona to urobí za vás
Odfoťte noty alebo zahrajte melódiu — Anotona rozpozná tóninu, zapíše noty a transponuje ich do ľubovoľnej inej. Zadarmo.
Pozrieť AnotonuKaždý tón na tejto stránke je vypočítaný, nie odpísaný.