Sedem modov

C Iónsky (durová)

Biele klávesy od C do C — 1. stupeň C dur ako základný tón.

Tóny

C D E F G A B

Znak

žiadna — to je durová stupnica

Typický sled

I–IV–V–I: C – F – G – C

Základná stupnica západnej hudby: dva celé tóny, poltón, tri celé tóny, poltón.

C Iónsky s hmatmi a klaviatúrou

D dórska

Biele klávesy od D do D — 2. stupeň C dur ako základný tón.

Tóny

D E F G A B C

Znak

veľká sexta — na rozdiel od molu

Typický sled

i–IV–i–IV: Dm – G – Dm – G

Mol s veľkou sextou. Modus jazzu a nespočetných ľudových piesní.

D dórska s hmatmi a klaviatúrou

E frygická

Biele klávesy od E do E — 3. stupeň C dur ako základný tón.

Tóny

E F G A B C D

Znak

♭2 — na rozdiel od molu

Typický sled

i–♭II–i–♭II: Em – F – Em – F

Mol s malou sekundou — poltón hneď nad základným tónom jej dodáva španielsku farbu.

E frygická s hmatmi a klaviatúrou

F lydická

Biele klávesy od F do F — 4. stupeň C dur ako základný tón.

Tóny

F G A B C D E

Znak

♯4 — na rozdiel od duru

Typický sled

I–II–I–II: F – G – F – G

Dur so zväčšenou kvartou. Znie vznášavo a otvorene; častá vo filmovej hudbe.

F lydická s hmatmi a klaviatúrou

G mixolydická

Biele klávesy od G do G — 5. stupeň C dur ako základný tón.

Tóny

G A B C D E F

Znak

♭7 — na rozdiel od duru

Typický sled

I–♭VII–IV–I: G – F – C – G

Dur s malou septimou. Stupnica dominantného septakordu, blues a rocku.

G mixolydická s hmatmi a klaviatúrou

A Aiolský (prirodzená molová)

Biele klávesy od A do A — 6. stupeň C dur ako základný tón.

Tóny

A B C D E F G

Znak

♭6 a ♭7 — prirodzená mol

Typický sled

i–♭VI–♭VII–i: Am – F – G – Am

Tie isté tóny ako durová stupnica o malú terciu vyššie, len počítané od iného tónu.

A Aiolský s hmatmi a klaviatúrou

B lokrická

Biele klávesy od B do B — 7. stupeň C dur ako základný tón.

Tóny

B C D E F G A

Znak

♭2 a ♭5 — základný akord je zmenšený

Typický sled

i°–♭II–i°–♭II: Bdim – C – Bdim – C

Jediný modus so zmenšenou kvintou nad základným tónom — preto stojí zriedka sám.

B lokrická s hmatmi a klaviatúrou

Všetkých sedem na C

Na tom istom základnom tóne je rozdiel počuť najlepšie: zvýraznené je to, čo sa líši od duru. Dórsky, frygický, aiolský a lokrický majú malú terciu (molový ráz), iónsky, lydický a mixolydický veľkú (durový ráz).

Od svetlého k tmavému

Každý zvýšený stupeň rozjasňuje, každý znížený stmavuje. Lydický má ako jediný zvýšený stupeň, lokrický päť znížených:

lydická › Iónsky › mixolydická › dórska › Aiolský › frygická › lokrická

Ako modus spoznať

Najprv nájsť základný tón — ten, na ktorom skladba spočíva, zvyčajne bas prvého a posledného akordu. Potom terciu nad ním: malá znamená molovú rodinu, veľká durovú. Potom charakteristický tón: veľká sexta nad molom je dórsky, malá sekunda frygický, zvýšená kvarta nad durom lydický, malá septima mixolydický.