Trámec — mení čítanie, nie zvuk
Päť dvojíc na počúvanie. Každá dvojica nesie tie isté tóny, zapísané inak — a obe nahrávky znejú nota po note rovnako.
Dve osminy znejú rovnako, či už každá nesie svoju zástavku, alebo obe stoja pod jedným trámcom. Trámec nehovorí hráčovi nič o dĺžke, sile ani údere; hovorí čitateľovi, čo patrí k sebe. Práve preto je cenný: mení rad rovnakých notových hlavičiek na takt, ktorý oko spočíta jediným pohľadom.
Stojí tu päť dvojíc vedľa seba, každá raz takto a raz inak zapísaná. Obe verzie možno prehrať a nijaký rozdiel nepočuť — nástupy, dĺžky aj výšky sú nota po note tie isté. Celý rozdiel je v obraze.
Nie je to maličkosť. Kto trámuje zle, píše takt, ktorý sa počíta inak, než znie: šesť osmín po dvoch sa číta ako trojštvrťový takt, tých istých šesť po troch ako šesťosminový. Zvuk o tom nerozhoduje, obraz áno.
Zástavky, alebo trámce
Osem osmín, každá s vlastnou zástavkou — spočítané správne, ale číta sa namáhavo. Vedľa stojí tých istých osem pod dvoma trámcami. Nezmení sa tým ani jeden tón: nahrávky sú nota po note rovnaké, nástup po nástupe. Mení sa čas, ktorý potrebuje oko. V tlačených notách preto jednotlivé zástavky stoja takmer len tam, kde nota stojí sama na svojej dobe.
Trámcové skupiny v štvorštvrťovom takte
Opäť osem osmín, tentoraz trámované v oboch obrazoch — vľavo pod jediným trámcom, vpravo pod dvoma. Je to tá istá hudba a obe sa dajú čítať; lenže pravý obraz ukazuje, kde ležia polovice taktu, a ľavý to zakrýva. V štvorštvrťovom takte sa preto zoskupuje po poltaktoch, a kde to beží rýchlo, po štvrtinách. Trámec je správa o takte, nie o notách.
Dve skupiny po troch v šesťosminovom takte
Šesť osmín v 6/8. Vľavo stoja v troch skupinách po dvoch, vpravo v dvoch skupinách po troch. Noty sú v oboch obrazoch tie isté a nahrávky znejú rovnako — ale počítajú sa inak: 6/8 má dve doby po troch osminách a hovorí to len pravý obraz. Ľavý vyzerá ako trojštvrťový takt a tak sa aj číta.
Druhý trámec pri šestnástinách
Osmina a dve šestnástiny, dvakrát za sebou. Vľavo nesie každá nota svoju zástavku; vpravo beží neprerušený trámec cez skupinu a druhý, kratší, nad ním — presne taký dlhý ako obe šestnástiny. Počet trámcov pomenúva notovú hodnotu: jeden trámec osminy, dva trámce šestnástiny, tri trámce dvaatridsatiny. Platí to pre každý trámec zvlášť, aj vnútri jednej skupiny.
Trámec prechádza cez pauzu
Krátka pauza uprostred figúry. Vľavo preruší skupinu: prvá nota stojí sama so zástavkou a posledné dve dostanú vlastný trámec. Vpravo prechádza trámec cez pauzu a všetky štyri miesta zostávajú čitateľné ako skupina. Zvuk je v oboch prípadoch ten istý — pauza zostáva pauzou. Zvolený zápis rozhoduje o tom, či sa figúra vidí ako celok, alebo ako dva úlomky.
Čím sa riadi zoskupenie
Pravidlo je krátke: trámec spája to, čo padne na jednu dobu. V štvorštvrťovom takte sú to vždy štyri osminy — jedna skupina pre prvú polovicu taktu, jedna pre druhú, aby stred zostal viditeľný. Jediný trámec cez všetkých osem by nebol zle spočítaný, ale zakrýva práve to miesto, podľa ktorého sa počíta.
V šesťosminovom takte dáva to isté pravidlo iný obraz, lebo tento takt sa počíta na dve trojice, a nie na tri dvojice. Preto tam stoja dve skupiny po troch. Spojte tých istých šesť osmín po dvoch a pre oko ste napísali trojštvrťový takt — čitateľ ho spočíta zle, hoci každá nota stojí na svojom mieste.
Pridávajú sa dve jemnosti. Šestnástiny pod trámcom dostanú druhý, kratší trámec; leží nad prvým a beží len tak ďaleko ako samy šestnástiny. A pauza nemusí nevyhnutne skupinu prerušiť: v rýchlej figúre trámec prejde nad ňou, aby skupina zostala čitateľná ako skupina.
Čo stojí vedľa
Notové hodnoty a ich dĺžky: Notové hodnoty. Ktorý takt sa ako počíta: Taktové označenia.
Anotona to urobí za vás
Odfoťte noty alebo zahrajte melódiu — Anotona rozpozná tóninu, zapíše noty a transponuje ich do ľubovoľnej inej. Zadarmo.
Pozrieť AnotonuKaždý tón na tejto stránke je vypočítaný, nie odpísaný.